Končí nultý týždeň :)

Bohužiaľ (pre niekoho konečne), skončili vianoce a prešiel už aj nový rok. Práve prežívame nultý týždeň ktorý sa tiež pomaly (hrozne rýchlo) končí. Toto obdobie je pre mňa tak trochu zvláštne. Minulý rok bol pre mňa ponaučením, hoci nebol možno tak ťažký ako rok 2015 bol tiež plný stresu, šťastia, lásky ani neviem čo presne napísať.

Pravdou je že momentálne nemám moc dobré obdobie. Vôbec sa mi nedarí ani čo sa týka školy a ani v osobnom živote. Ale tak to už býva raz si hore a raz dole.
Čo sa týka blogu, veľmi ma to baví ale už v tom moc nevidím význam. Chýba mi to najdôležitejšie. Čitatelia.

No o tom tento článok nieje. Chcem vám popriať všetko dobré v novom roku, veľa síl na zvládanie prekážok, samozrejme aby ich bolo čo najmenej. Veľa šťastia v každom smere života. A hlavne lásku a zdravie. Teraz dobre pouvažujte aká je tvoj najväčší sen ? Prajem vám aby sa vám v roku 2017 splnil.

Vaša Doris

Ako si jednoducho upraviť obočie

Ahoj, vítam ťa pri mojom ďalšom článku. Kedže ešte stále som chorá a nemala som na nič čas, moje vždy upravené obočie už upraveným nebolo. Keďže som si ho musela upraviť (veľmi zle som sa cítila) rozhodla som sa že vám to nafotím a možno niekomu aj poradím. Pamätám si ako som s jeho úpravou začínala ja a nie vždy bol výsledok taký aký by som chcela. Takže sa vám budem snažiť podrobne vysvetliť ako na to, a čomu sa vyvarovať. 

Veľmi dôležitý je výber správnej pinzety, niektoré sú dole viac zahnuté a iní zasa rovné. Ja osobne používam omnoho radšej tie zahnuté nakoľko sa s nimi lepšie pracuje dokážu zachytiť každý chĺpoka hlavne sa s nimi nepoštípem. :D 

A teraz k samotnému obočiu. Každá z nás máme iné črty tváre, iný tvar obočia. Niekto má obočie viac pri sebe, niekto ďalej, niekto ho má špicaté a iný okruhlé, niekto príliš riedke iný husté. Preto je podľa mňa zbytočné naháňať nejaký vysnený tvar obočia, a pokúšať sa oň, vôbec to nevyzerá dobre ani prirodzene. 

Ako zistím aký tvar obočia mám ? 
Ja teda niesom žiaden odborník a preto na túto otázku neviem celkom odpovedať. Neviem dokonca pomenovať ani môj tvar obočia. Existuje však jedna metóda ako obočie správne vytrhať, tak aby ste jeho tvar dodržali a neporušili ho. Obočie si rozdelíme na tri časti a to: začiatok obočia, stred (najvyšší bod), koniec obočia.

Po tom ako, sme si určili tvar obočia môžme začať s trhaním chĺpkov. Ja osobne začínam trhať od konca. Obočie vždy trháme len zo spodnej strany. Z hornej strany vytrhávame len chĺpky ktoré odstávajú. Najhrubšia časť obočia je na začiatku, tam obočie jemne stúpa a postupne sa zúžuje. Najvyšší bod obočia je zároveň aj stredná časť obočia, tu obočie začína klesať. Obočie končí najtenšou časťou obočia.


Keďže som prirodzená blondína ( farbím sa na hnedo), aj moje obočie je bledé a nevýrazné a tak po vytrhaní pôsobí dosť biedne :D. Tento malý nedostatok riešim farbením. Ešte čerstvo vytrhané obočie dookola natriem krémom. Je jedno aký, ja používam obyčajnú niveu. Zamiešam si farbu a pomaly ju nanášam na obočie. Dôležité je vybrať si tu správnu farbu. Mám rada produkty, ktoré sú dobré a za prijateľnú cenu. Niektoré farby na obočie hlavne tie z tých úplne lacných chytajú fialový alebo modrý odtieň. Tým sa určite vyhnite pretože tá modrá farba bude výrazná, a neprekryjete ju ani pri líčení obočia. Ja používam hnedú farbu značky VERONA. ktorá je prirodzená a zafarbí len chĺpky a nie kožu.


Farbu nanášam od začiatku obočia po jeho celej dĺžke. Vrchnú časť obočia natieram od konca tak isto po jeho celej dĺžke. Na záver nafarbené obočie rozčešem plastovou kefkou ktorá je súčasťou balenia. okolie obočia vyčistím vatovou tyčinkou (vďaka krému to ide dole ľahko). Farbu nechám pôsobiť tak 10 minút. Na záver farbu zotriem pomocou pleťovej vody cien. Toto je celá moja úprava obočia. Pri každodennom líčení, líčim aj obočie paletkou na obočie od essence a na záver ho zafixujem priesvitným gélom na obočie. Dúfam že sa vám tento článok páčil a pomohol vám. Vaša Doris. :)

Posledné teplé dni, choroby a mnoho povinností.

Ako veľmi mi chýba keď za deň nenapíšem článok, pravda je taká že mám toho veľmi veľa, a tak som nič nestíhala. Doobeda som na praxi, a potom mám množstvo povinnosti. Okrem toho som chorá a tak moja kabelka obsahuje kopec vreckoviek, tabletiek a pastiliek. Keď okolo 17 konečne dorazím domov, hodím sprchu, zalejem čaj a učím sa. Ani som si nestihla uvedomiť že práve prebieha to obdobie ktoré tak milujem. Keď sa jeseň bije so zimou a súperia ktorá v tomto období bude vládnuť. Toto obdobie sa mi spája s milou tradíciou ktorú sme s ocinom robievali. Nejde o nič mimoriadne, a však pre mňa je to srdcová záležitosť.

Približne v tomto období sme chodili dávať prezúvať naše autíčko. Ocino bol vždy vnútri v pneu servise a ja som na tom čerstvom vzduchu obdivovala zafarbené lístky, a veľmi dlhú vežu z opotrebovaných pneumatík. Tento rok, keďže už som dospelá a mám svoje autíčko musela som absolvovať túto každoročnú povinnosť vodičov sama. Uja servisáka som nechala autíčko prezuť a ja som znova obdivovala krásne listy a a stavbu z gúm. Je presne taká ako si ju pamätám ibaže narástla (tak ako každý rok). Som rada že mám také pekné spomienky, a že som zažila tak krásny deň hoci ide o obyčajnú činnosť. :)

Pridám sem aj skvelý nápoj na imunitu a koláčik ktorý bol neskutočný :P :). Viem že to nieje tradičný blogerský príspevok no chcela som sa s vami podeliť o moju radosť z tohto obdobia. Vaša Doris :)

Ranná starostlivosť o pleť

Ahoj rozhodla som sa napísať tento príspevok špeciálne pre dievčatá ktoré majú podobne problematickú pleť ako ja. Mnohé z vás tento problém nemajú a pleť je krásna aj bez ,, špeciálnej ,, starostlivosti. Ak patríte k takým dievčatám srdečne vám gratulujem, ak však máte s pleťou večne problémy tak ako ja, tento príspevok bude presne pre vás.

Takže ako by som charakterizovala svoju pleť ? Niekedy je mastná a leskne sa, inokedy suchá a na dotyk podráždená až bolestivá, samozrejme celoročne ma trápi akné.  Dlho som s pleťou bojovala, no skôr či neskôr som musela odhaliť nejaké ,, triky,, ako s ňou prežiť a urobiť niečo tak aby vyzerala možno čo najlepšie. A to vám v tomto príspevku podrobne ukážem. :) Ešte podotknem že som minimalista a rada nakupujem čo najvýhodnejšie a celá starostlivosť o pleť je na týchto dvoch vlastnostiach postavená. Snažím sa používať čo najviac bežné produkty za možno čo najlepšie ceny. Tak poďme na to. :)

Kedže si rada pospím a potom večne nestíham mám vybrané  3 top produkty ktoré používam denne, no cez víkendy alebo prázdniny ich používam viac, nakoľko mám na všetko čas.

Ráno keď vstanem, tak ako takmer každý smerujem rovno do kúpelne. Po umytí zubov, sa vrhám na pleť.

1. Keďže pleť je ráno mastnejšia prvé po čom siahnem je pleťová voda.

Konkrétne používam pleťovú vodu značky AMICA ktorá obsahuje výťažky z ovsených vločiek. Je dostatočne citlivá moju pleť nedráždi a dostatočne ju vyživuje. Pleť je po nej čistá a hladká.

2. Mojím druhým top produktom je čistiace mlieko. Kedže moja pleť si vyžaduje čistenie až do hĺbky, toto mliečko je ideálne nakoľko počas čistenia pleť i hydratuje. Nanášam ho a čistím pleť pomocou gumenej kefky na pleť. Ja používam mliečko značky CIEN, ktoré je cenovo dostupné, a mne sa veľmi osvedčilo (taktiež sa mi po začatí jeho používania zlepšilo aj akné).

3. Ako posledný používam HOLTOV KRÉM ktorým natriem zapálené miesta. Používam maličkú vrstvu, aby pleť nepôsobila mastne. Tento krém má hojivé účinky a som s ním veľmi spokojná. Používam ho len ak mám na tvári niečo zapálene inak nie a vtedy používam len vyššie uvedené produkty.

Tieto produkty používam najčastejšie, ale ak mám čas doprajem si peeling a masku. Najradšej používam malé vrecúška od CIEN ale nie vždy sú dostupné. V takom prípade používam akúkoľvek masku značky BALEA. Sú veľmi dobré a krásne voňajú.

Kefka na čistenie pleti je dobré ak ich máte viac nakoľko ju treba denne dezinfikovať.

Tak snáď sa vám tento príspevok páči a budem rada ak aj vy sa so mnou podelíte o vaše triky ako na problematickú pleť. Vaša Doris :)

Nie vždy je všetko tak ako na prvý pohľad vyzerá

 Určite mnohí z vás poznáte Momu Horňákovú. Ja osobne som ju spoznala už ako youtuberku, pozerala som si aj jej blog a však sledujem ju len na youtube. Moma mi vždy prišla ako dievča plné sebavedomia, milá, strelená miestami trochu preafektovaná. V podstate som ju mala rada vždy, no po jej poslednom videu https://www.youtube.com/watch?v=277Gh5HneX4 som sa musela zamyslieť a prehodnotiť svoj názor na Momu ako takú. Vždy som si jej videá rada pozrela, inšpirovala ma svojou bezstarostnosťou, bola pekná, plná sebavedomia, nič jej nechýbalo. Pre mňa to bola taká ,,hviezdička,,. Taká moja predstava o dokonalosti. Vždy som chcela byť ako tento ,,typ,, dievčat. Ja som totiž úplne iná, taký ten typ sivej myšky. A myslela som si že také dievčatá ako Moma nemajú problémy ako mám ja. Po jej poslednom videu som si však uvedomila že ja a dokonalá Moma máme niečo spoločné.

Začalo to niekedy v štvrtom ročníku na základnej škole. Vedela som že som ,,iná,, no vôbec ma to netrápilo. Bola som dieťa. Rodičia ma ľúbili, mala som kamarátov. Kedže u nás bol len prvý stupeň základnej školy, na druhý stupeň som musela dochádzať do neďalekého mesta. Mala som trochu obavy ale išla so mnou moja najlepšia kamarátka, spolu to zvládneme hovorila som si vtedy. Prešli skvelé prázdniny a išli sme do školy. Už vtedy som cítila divné pohľady, ale neprikladala som tomu význam, veď tam bolo dievča ešte oveľa väčšie ako ja a na ňu sa nikto tak divne nepozeral. Ako išiel školský rok, moji spolužiaci boli ku mne veľmi krutí smiali sa mi, dávali mi rôzne prezývky. Moji kamaráti už zrazu neboli, dokonca keď som bola chorá a neskôr sa vrátila do školy, bola proti mne aj najlepšia kamarátka (na šťastie to netrvalo dlho). Zlom nastal vtedy keď som išla večer z krúžku a nejaké decká na mňa pokrikovali. Prišla som domov a veľmi som plakala, vtedy som si sľúbila že už nikdy sa nedotknem jedla. Mala som asi 13, abstinovať s jedlom sa úplne nedalo (rodičia) ale vždy keď som mala možnosť nejedla som. Dokonca mi platili obedy na ktoré som nechodila. Rýchlo som zhodila a však na prvý pohľad si to nikto nevšimol. Zlom nastal vtedy keď som po prázdninách opäť nastúpila do školy a počula som tie slová ,, to je Dora ?,, Viac mi nebolo treba prišlo zadosťučinenie a ja som sa konečne cítila dobre. Stravovacie návyky som nemenila aby som náhodou nepribrala, a tak váha išla stále dole. Naši to pripisovali puberte. Prestala som mávať menštruáciu (trvalo to okolo pol roka). Občas niekto z deciek utrúsil nejakú blbú poznámku aká som veľryba, vtedy som to pochopila. Išlo im len o to, aby mi ublížili kedže sama som dobre vedela že to nieje pravda nerobila som si z toho ťažkú hlavu. Bolo mi fajn našla som si novú partiu mala som veľa zážitkov. Bola som šťastná aj keď hladná a stále chorá (bez menštruácie - ako malé dievčatko). Po čase prišlo niečo iné už som nebola tučná zrazu som bola škaredá. Mala som vraj veľký nos - Pinokio. Začalo ma to trápiť. Mala som asi 14 a nikdy som nemala frajera (niekto si povie že mám ešte čas ale ja som to tak nebrala). Veď keby som nebola škaredá, keby to nebola pravda tak by som už za sebou mala svoju prvú pusu, svoje prvé držanie sa za ruky tak ako moje kamarátky a spolužiačky. Uverila som tomu, dokonca som chcela zomrieť. Mala som dlhé krásne kučeravé blonďavé vlásky. Zúfalo som potrebovala zmenu, vlasy som si farbila (striedala farby ako chameleón). Z blond na červenú, z červenej na čiernu a opäť na blond. Dospelo to do takých rozmerov že ak sa mi páčil nejaký chlapec zakrývala som si nos, po každom trapase som mala znova potrebu odfarbiť si vlasy. Aj tak som si však nenašla lásku a tak som predstavu o tom aká som škaredá, hnusná ďalej v sebe živila. Keď som mala 16 museli sme sa presťahovať, a ja som mala nastúpiť na strednú školu. Cele prázdniny som preplakala, v novom meste som nemala nikoho. Ako to ja v novej škole zvládnem. Prišiel prvý školský deň, na moje počudovanie nikto sa na mňa nikto divne nepozeral, nikto sa mi neposmieval. Našla som si kamarátku ktorá ma zoznámila s jedným chlapcom. Bol nádherný, na našom prvom stretnutí sa so mnou vôbec nebavil. Ale už som na to bola zvyknutá. Keď však prišlo k druhému stretnutiu povedal že sa mu páčim, a že sa veľmi hanbil komunikovať so mnou. Dali sme sa dokopy a čuduj sa svete, sme spolu do dnes. Nedávno sme mali 3 ročné výročie. Všetko bolo skvelé. A ja som sa pomaly zotavovala aj s mojej abstinencie stravy. Ako určite tušíte za krátko som pribrala a to extrémne. Nemyslím si že som bola nejaká obézna ale napriek tomu som mala komplexy. Bála som sa že ma opustí a tak sa moja psychika začala brániť (kedže verila v to že ma opustí) a začala som samú seba presviedčať že ho už nemilujem. Správala som sa k nemu hrozne.... (dodnes to veľmi ľutujem) Nakoniec som ho sama prinútila k tomu aby si našiel niekoho iného a opustil ma (nemal inú možnosť, bol by so mnou trpel). Znova som prestala jesť ale už úplne. Medzi tým sa toho veľa zmenilo naši sa rozviedli, mamina mala dve práce a tak si nevšimla ako veľmi som sa trápila. Za dva mesiace som schudla 15 kg. Po dvoch mesiacoch sa priateľ zastavil aby sme sa porozprávali, od vtedy sme znovu spolu. Dnes mám 19 nie som najštíhlejšia, ale som šťastná mám priateľa ktorého ľúbim a on ľúbi mňa. Na nešťastie mám hrozné problémy so žalúdkom, žlčníkom, metabolizmom a mnoho ďalšieho ale som tu a šťastná.  A už nikdy nedovolím aby ma niekto psychicky ničil.

Naučila som sa pár dôležitých vecí. Nikdy nesúď niekoho len preto ako na teba pôsobí. A ešte (pre mňa oveľa dôležitejšie) ak vás chce niekto nenávidieť a ubližovať vám, nájde si dôvod aj keď všetko zmeníte, vždy tu bude niečo prečo vás bude ničiť. Tak, ak ste sa dostali až sem, som veľmi veľmi rada. A budem ešte radšej ak aj vy sa s vaším problémom či už vyriešeným alebo pretrvávajúcim so mnou podelíte.

Ďakujem, vaša Doris.

Kto som, o čom a prečo píšem.

Uvažovala som nad tým ako originálne sa predstavím, a však nič ma nenapadlo a tak to urobím celkom obyčajne. Volám sa Doris a mám 19 rokov. Som študentkou 4. ročníka a kedže budem čoskoro maturovať, asi by som mala aspoň trochu tušiť kam môj život bude smerovať. No poviem vám pravdu že sama ešte neviem, a preto som sa rozhodla že začnem blogovať dúfajúc že mi to ponúkne nejaké nové možnosti.

Škola ktorú navštevujem, ma vôbec nebaví vybrala som si zameranie ktoré nieje môjmu srdcu až tak blízke. Rada by som v budúcnosti pracovala s ľuďmi a na začiatok myslím že postačí aj takto virtuálne. Nemám veľa záľub, dokonca aj toto ,,predstavenie sa,, mi robí trochu problém. Mám rada zvieratá a vlastním dvoch psíkov a králika. Bývam s maminou a bratom ale veľa času trávim s mojím priateľom. Mám rada prírodu, svoje autíčko :D a priateľov ktorých síce nieje veľa ale myslím že im môžem dôverovať. Veľmi rada varím a pečiem a rada sa s mojou prácou podelím s vami.  Inak som úplne normálna baba, rada sa pekne obliekam, nakupujem, maľujem sa ale tiež sú dni kedy natiahnem tepláky a s nuntelou by som pri telke presedela celý deň. :D. Mám sny tak ako každý iný ale niekedy o nich nie som presvedčená, a tak moc si za nimi nejdem. Myslím že sa dosť často menia či už na základe okolností alebo plynutím času. So svojim životom som v celku spokojná (až na školu), a nerada by som niečo menila, vlastne som šťastná že žijem životom akým žijem. Samozrejme ak nemám jeden z tých horších dní (vtedy nie som spokojná s ničím). 

Na koniec tohto úplne prvého príspevku by som povedala len toľko že nie každý z nás má zlý alebo ťažký život aj keď to tak niekedy vyzerá, skúste si len predstaviť že to všetko čo máte zrazu stratíte. A teraz si úprimne odpovedzte. Boli by ste šťastný ak by ste to znova dostali však ? :)

Vaša Doris :)